Papier

Sprievodca študentskou tvorbou

Jealousy

Meno Trieda Dátum

Edvard Munch, Jealousy (1907). Verejná doména

Základné informácie

Umenec
Edvard Munch originaluniqueart.com/sk/artists/edvard-munch_sk/
Životné obdobia umelca
1863 – 1944
Maľované
1907
Materiál
Oil On Canvas
Pohyb
Expressionism Colour and shape deliberately distorted so the picture shows an emotion rather than a likeness.
Artistic style
Psychological Expressionism
Influences
Romanticism, Symbolism
Notable elements or techniques
Symbolic use of color & distorted figures
Subject or theme
Emotional turmoil; Jealousy

V kontexte

Jealousy — Edvard Munch

Kedy bolo toto vytvorené?

  1. 1860
  2. 1870
  3. 1880
  4. 1890
  5. 1900
  6. 1910
  7. 1920
  8. 1930
  9. 1940

Row above: the year. Row below: the artist's age in that year.

Painted when the artist was 44. The artist lived to 81. 293 of the 410 dated works by this artist in our catalogue came earlier.

Shaded: životný príbeh Edvard Munch (1863–1944) ▲ toto dielo, 1907

First works: up to 1893 Main working years: 1893–1908 Late works: from 1908

Those three bands split the works this catalogue has a date for into a first quarter, a middle half and a last quarter. They are not the artist’s complete output: a thin stretch may be a gap in the record rather than a quiet spell.

Podobné diela

  • Šriek, 1893 originaluniqueart.com/sk/art/edvard-munch-sriek-8XXU48-sk/
  • Melanchólia, 1894 originaluniqueart.com/sk/art/edvard-munch-melancholia-8XXU3N-sk/
  • Madona, 1894 originaluniqueart.com/sk/art/edvard-munch-madona-8YDETZ-sk/

Vyberte si jedno z vyššie uvedených diel: uveďte dve veci, ktoré má spoločné s týmto, a jednu vec, v ktorej sa líšia.

Ďalšie diela, ktoré sa k tomuto hodia: originaluniqueart.com/sk/art/similar/edvard-munch-jealousy-6WHKCV-en/

Farby

Zmerané z obrazu

    Hlavná farba

    Putty #dfd9d2

    Uložená paleta

    • #DFD9D2
    • #241F1E
    • #5B5141
    • #B89960
    Paleta
    Earthy Dominantná farebná skupina na obraze.
    Dominantná farba
    Putty
    Saturácia
    Monochromatic Ako veľmi sýte a rozmanité sú farby, od jedného tlmeného odtieňa až po mnoho jasných.
    Kontrast
    Statement Miera rozdielov v jasnosti a saturácii farieb v rámci celého obrazu.
    Harmónia
    Softly Mixed Palette Ako dobre spolu pôsobia farby, od kontrastných až po úplne harmonické.
    Jasnosť
    Deep_shadow Celkový kontrast obrazu, od hlbokých tieňov až po jasné svetlé miesta.
    Saturácia
    Muted Aký čistý a silný je farebný rozsah, od takmer sivej až po plne živé tóny.

    Where in the world is this painting looked at?

    • under 1%
    • 1–3%
    • 3–8%
    • 8–20%
    • 20% and over
    This painting alone has too few recorded visitors to map, so the plate reads every work by Edvard Munch over the last twelve months — 87 countries in all.

    The ten leading countries

    1. 1 Čína 24,4%
    2. 2 Španielsko 14,4%
    3. 3 Francúzsko 8,7%
    4. 4 Spojené štáty americké 5,9%
    5. 5 Singapur 4,2%
    6. 6 Hongkong 4,1%
    7. 7 Taliansko 3,6%
    8. 8 Brazília 3,2%
    9. 9 Japonsko 2,4%
    10. 10 Nemecko 1,8%
    11. · 77 other countries 27,3%

    Find the three darkest countries on the map. Is the museum that keeps this painting in any of them? Write down one reason people far away might look at it.

    The 20 most looked-at works by Edvard Munch

    1. 1 Šriek, 1893 27,5%
    2. 2 Madona, 1894 7,4%
    3. 3 Melanchólia, 1894 6,1%
    4. 4 Blízko mŕtveho lô (horečka), 1915 1,9%
    5. 5 The Child and Death, 1899 1,8%
    6. 6 Ashes, 1894 1,1%
    7. 7 Česť, 1897 1,1%
    8. 8 Dievčatá na promenáde, 1904 1,0%
    9. 9 The Day After, 1895 0,9%
    10. 10 Eifersucht, 1895 0,9%
    11. 11 Julaften i bordell, 1905 0,9%
    12. 12 The Girls on the Bridge, 1901 0,8%
    13. 13 Madona, 1894 0,7%
    14. 14 Tánec Života, 1899 0,7%
    15. 15 Autoportrét, 1895 0,5%
    16. 16 Man! I Feel Like a Woman!, 1905 0,5%
    17. 17 To the Forest, 1897 0,5%
    18. 18 Jealousy, 1907 this painting 0,5%
    19. 19 The Sick Child - painted version - 1926 0,5%
    20. 20 Cree (casein on cardboard), 1893 0,5%

    Together these works take 55,8% of all the attention this artist's paintings received over the last twelve months. The catalogue holds 629 works by this artist, of which 465 were looked at at least once. This painting ranks 18 of them, with 0,5% of that attention.

    Bars measure attention, not quality. Pick the work at the top and this one: name one thing that might make a painting famous beyond how well it is painted.

    O tomto umedení

    Jealousy — Edvard Munch

    Jealousy: A Descent into Emotional Turmoil

    Edvard Munch, a titan of modern art, continues to captivate audiences with his unsettling visions and masterful exploration of human psychology. Among his most poignant creations is “Jealousy,” painted in 1907 – an oil on canvas masterpiece that embodies the core tenets of Expressionism and serves as a chilling testament to the corrosive power of emotion.

    Subject Matter: The painting depicts three figures—two men and one woman—engaged in a fraught interaction. Munch meticulously captures the palpable tension between them, conveying the suffocating atmosphere of suspicion and unspoken desire.

    Composition & Style: Munch’s deliberate compositional choices amplify the emotional impact. The central woman dominates the frame, her mouth agape in a dramatic gesture indicative of rage or despair, while the man on the left wears a bow tie—a symbol of formality and perhaps repressed emotion—and the man on the right stares off into the distance, hinting at detachment and preoccupation.

    Technique: Munch employed bold brushstrokes and vibrant colors – predominantly reds and yellows – to express inner turmoil rather than objective reality. The textured surface of the canvas contributes to the painting’s visceral quality, mirroring the turbulent emotions depicted within.

    Expressionism's Emotional Landscape

    Jealousy” exemplifies Expressionist principles championed by Munch himself and fellow artists like Ernst Ludwig Kirchner and Emil Nolde. Unlike Impressionists who sought to capture fleeting moments of light and color, Expressionists prioritized conveying subjective feelings—fear, anxiety, grief—above all else. Munch’s artistic vision was profoundly influenced by personal experiences of loss and illness, mirroring the pervasive sense of dread that characterized his life.

    Symbolism: The colors employed – particularly the fiery reds – are laden with symbolic significance, representing passion, anger, and danger. The woman’s gesture embodies frustration and vulnerability, while the man's gaze speaks to a profound disconnection from the emotional drama unfolding before him.

    Historical Context: Created during a period of intellectual ferment—marked by Nietzsche’s exploration of nihilism and existential angst— “Jealousy” resonates with broader philosophical concerns about human nature and the struggle for meaning in a chaotic world.

    A Legacy of Psychological Depth

    "Jealousy" remains remarkably relevant today, prompting contemplation on themes of insecurity, desire, and the complexities of interpersonal relationships. Its enduring power stems from Munch’s ability to distill profound emotional experience into a single image—a haunting portrayal of psychological vulnerability that continues to inspire artists and viewers alike.

    Relevance to Modern Thought: The painting's exploration of inner turmoil aligns with contemporary discussions about mental health and the importance of confronting uncomfortable truths.

    Further Exploration: For a deeper understanding of Munch’s artistic philosophy and his broader contribution to Expressionism, consider visiting Edvard Munch at AllPaintingsStore.com or delving into Nietzsche's philosophical ideas on Wikipedia.

    Experience the emotional intensity of “Jealousy” through a stunning hand-painted reproduction – available exclusively at AllPaintingsStore.com.

    Umenec a múzeum

    Umenec

    Edvard Munch

    Miesto narodenia Ådalsbruk, Švédsko

    Život v tieni: Svet Edvarda Muncha

    Edvard Munch, rodený v roku 1863 v drsnej nórskej krajine, sa stal umeleckou personifikáciou úzkosti a emocionálnych otrasov moderného veku. Jeho život, hlboko poznačený stratou a všadeprítomnou melanchóliou, bol prameňom jeho silne expresívneho umenia. Detské roky zatienené skorými smrťami matky a sestry – obe podľahli tuberkulóze – v ňom prebudili strašidelnú zaujatosť smrteľnosťou, chorobou a krehkosťou ľudskej existencie. Tieto zážitky neboli len biografickými detailmi; stali sa jadrom jeho umeleckej vízie, podnecujúc neutíchajúce skúmanie vnútorného sveta plného strachu, smútku a túžby. Prísne náboženské presvedčenie otca a vlastné boje s duševnou chorobou prispeli k pocitu úzkosti, ktorý prenikal Munchovým svetom a formoval nielen jeho osobný život, ale aj symbolický jazyk jeho obrazov. Netvoril len scény; externalizoval vnútorný stav, prekladajúc psychickú bolesť do vizuálnej podoby.

    Zrodenie expresie: Vplyvy a umelecký vývoj

    Munchova umelecká cesta začala formálnym štúdiom na Kráľovskej škole umenia a dizajnu v Christianii (Oslo), no skutočný zápal jeho tvorivej vášne zažohol kontakt s bohémskymi kruhmi a nihilistickou filozofiou Hansa Jægera. Jæger Muncha povzbudil, aby opustil konvenčné akademické štýly a namiesto toho sa ponoril do hlbín vlastnej subjektívnej skúsenosti – konceptu, ktorý nazval „maľbou duše“. Tento zásadný posun znamenal začiatok Munchovho jedinečného štýlu – charakterizovaného surovými emóciami, deformovanými tvarmi a odmietaním naturalistickej reprezentácie. Jeho cesty do Paríža v 90. rokoch 19. storočia ho vystavili rozvíjajúcemu sa postimpresionizmu, kde absorboval vplyvy umelcov ako Paul Gauguin, Vincent van Gogh a Henri de Toulouse-Lautrec. Odvážne používanie farieb, expresívne ťahy štetcom a psychologická intenzita týchto majstrov hlboko rezonovali s Munchovými umeleckými sklonom. Neimitoval ich techniky; syntetizoval ich do niečoho jedinečného – vizuálneho jazyka schopného vyjadriť najhlbšie a znepokojujúce ľudské emócie. Jeho pobyt v Berlíne bol tiež kľúčový, uviedol ho do kontaktu s dramatikom Augustom Strindbergom, ktorého skúmanie psychologických tém ešte viac podnietilo Munchove umelecké snahy.

    Ikonické vízie: Hlavné diela a ich symbolický význam

    Munchovo dielo je plné obrazov, ktoré sa hlboko vryli do kolektívneho povedomia. The Scream, možno jeho najikonickejší obraz, presahuje status maľby a stáva sa univerzálnym symbolom existenciálnej úzkosti. Víriaca, ohnivá krajina a pokrútená tvár postavy personifikujú prvotný výkrik proti ľahostajnosti vesmíru. Madonna, kontroverzné a hlboko osobné dielo, skúma témy sexuality, materstva a smrteľnosti s znepokojujúcou úprimnosťou. Opakujúce sa motívy ako The Sick Child – inšpirované stratou jeho sestry Sophie – slúžia ako silná pripomienka Munchovho detského traumatu a všadeprítomnej hrozby smrti. Melancholy I & II, mocné zobrazenia hlbokého smútku a izolácie, odhaľujú krehkosť, ktorá je zároveň osobne intenzívna a univerzálne zrozumiteľná. Tieto diela nie sú len reprezentáciami vonkajšej reality; sú oknami do duše umelca, ponúkajúce divákom neústupný pohľad do najtemnejších zákutí ľudskej psychiky. Munch sa nesnažil vytvárať krásne obrazy; hľadal pravdu – aj keď bola bolestivá a znepokojujúca.

    Trvalý odkaz: Historický význam a pretrvávajúci vplyv

    Prínos Edvarda Muncha k modernému umeniu je neoceniteľný. Zostáva kľúčovou postavou vo vývoji expresionizmu, otvárajúc cestu umelcom, ktorí uprednostňovali subjektívne emócie pred objektívnou reprezentáciou. Jeho neústupná skúmanie univerzálnych ľudských zážitkov – lásky, straty, úzkosti a smrti – dodnes rezonuje s publikom, upevňujúc jeho postavenie ako jedného z najvplyvnejších a trvalých umelcov v dejinách umenia. Jeho dielo hlboko ovplyvnilo nasledujúce generácie umelcov, ovplyvnilo hnutia ako nemecký expresionizmus a ďalšie. Odvážil sa čeliť tmavším aspektom ľudskej kondície, spochybňujúc konvenčné predstavy o kráse a umeleckej reprezentácii. Aj po dosiahnutí slávy a uznania – vyvrcholil založením Munchovho múzea v Osle – jeho osobný život zostal turbulentný, poznačený obdobiami duševnej nestability a izolácie. Napriek tomu pokračoval v tvorbe, zanechávajúc po sebe dielo, ktoré naďalej provokuje, spochybňuje a inšpiruje. Munchov odkaz nespočíva len v samotných obrazoch; spočíva v odvage čeliť zložitosti ľudskej existencie a prekladať tieto skúsenosti do umenia, ktoré hovorí k najhlbším častiam nášho bytia.

    Viac informácií si môžete prečítať tu

    Získajte informácie online

    QR kód odkazujúci na stránku na stiahnutie Jealousy

    originaluniqueart.com/sk/art/download/edvard-munch-jealousy-6WHKCV-en/

    Citácia diela

    MLA
    Munch, Edvard. Jealousy. 1907, https://originaluniqueart.com/sk/art/edvard-munch-jealousy-6WHKCV-en/
    APA
    Munch, Edvard (1907). Jealousy [Painting]. https://originaluniqueart.com/sk/art/edvard-munch-jealousy-6WHKCV-en/
    Chicago
    Edvard Munch. Jealousy. 1907. https://originaluniqueart.com/sk/art/edvard-munch-jealousy-6WHKCV-en/
    Harvard
    Munch, Edvard (1907) Jealousy. Available at: https://originaluniqueart.com/sk/art/edvard-munch-jealousy-6WHKCV-en/

    Pozrite si bližšie

    Jealousy — Edvard Munch

    Detailný pohľad

    Odpovedajte vlastnými slovami. Neexistujú tu žiadne nesprávne odpovede – len také, ktoré dokážete vysvetliť.

    1. Čo vás pri pohľade na toto dielo upúta ako prvé a prečo?
    2. Ktoré farby alebo tvary vytvárajú atmosféru — a aká je táto atmosféra?
    3. V našom katalógu je toto dielo zaúčtované pod: emotion, anxiety, relationships. Súhlasíte s tým? Čo by ste pridali alebo odobrali?
    4. Späť sa pozrite na dielo Šriek (1893), o ktorom ste čítali skôr v tomto sprievodcovi. Vymeňte dve veci, ktoré má toto dielo spoločné s týmto, a jednu, ktorá je odlišná.
    5. Expressionism: Colour and shape deliberately distorted so the picture shows an emotion rather than a likeness. Kde sa to v tomto diele dá vidieť?

    Vaša odpoveď

    Napíšte krátky odstavec o tomto umeleckom diele. Využite informácie z predchádzajúcich častí tohto sprievodcu a svoje vyššie uvedené odpovede.

    Umenlecký kvíz

    Jealousy — Edvard Munch

    Ako dobre poznáte toto dielo?

    Zvoľte jednu odpoveď pre každú z 5 otázok nižšie. Každá má presne jednu správnu odpoveď.

    1. 1. What artistic movement is Edvard Munch’s ‘Jealousy’ primarily associated with?

      • A Romanticism
      • B Impressionism
      • C Expressionism
    2. 2. The painting depicts three figures: two men and one woman. What is the woman in the middle doing?

      • A She is calmly observing the scene.
      • B She appears to be speaking or yelling with a dramatic gesture.
      • C She is sketching in her notebook.
    3. 3. What color palette does Munch utilize in ‘Jealousy’ to convey emotion?

      • A Pale pastel shades
      • B Bright, vibrant hues
      • C Monochromatic grayscale
    4. 4. Edvard Munch's personal life experiences significantly influenced his artistic style. Which of the following best describes a key factor?

      • A His upbringing in a wealthy family.
      • B Early deaths of loved ones and fears surrounding mental illness.
      • C A lifelong passion for classical music.
    5. 5. ‘Jealousy’ resonates with philosophical ideas of the time, particularly Nietzsche's concept of ‘the will to power.’ How does this connection reflect?

      • A It emphasizes rational thought and logical reasoning.
      • B It explores themes of struggle, ambition, and overcoming obstacles.
      • C It celebrates beauty and harmony in nature.

    Môj výsledok: ____ zo 5

    Kľúč k správnym odpovediam — pre učiteľa

    Táto strana začína novú vytlačenú stránku, takže ju môžete z kópií jednoducho vynechať.

    1C · 2B · 3B · 4B · 5B

    Otázky a odpovede

    Kde môžem kúpiť print diela „Jealousy“ od Edvard Munch?

    „Jealousy“ je dostupný ako umelecká tlač na bavlnenom plátne alebo archivnom plátnovom papieri. Objednávky sa podávajú na táto stránka v rozmeroch podľa vašej voľby.

    Kto vytvoril "Jealousy"?

    Dielo „Jealousy“ sa pripisuje autorovi Edvard Munch.

    Aká farebná paleta je použitá v díle „Jealousy“ od Edvard Munch?

    „Jealousy“ od Edvard Munch využíva Earthy farebnú paletu. Táto paleta vystihuje celkový farebný charakter diela.

    Patrí „Jealousy“ do verejnej domény?

    Čo sa týka autorských práv, „Jealousy“ je v v verejnom vlastníctve – autorské práva vypršali.

    V ktorom roku bolo vytvorené dielo „Jealousy“ od Edvard Munch?

    Dielo „Jealousy“ od Edvard Munch vzniklo v roku 1907.

    Koľko rokov mal/a Edvard Munch, keď vzniklo dielo „Jealousy"?

    Keď bolo dielo „Jealousy“ vytvorené v roku 1907, umelec Edvard Munch – narodený v roku 1863 – mal 44 rokov.

    Sú farby diela „Jealousy“ od Edvard Munch živé alebo tlmené?

    Farby diela „Jealousy“ od Edvard Munch vykazujú Muted saturáciu s intenzitou Monochromatic.